História

Prvý Dobrovoľný hasičský spolok na Dolnej Orave vznikol 2. februára 1874 v Dolnom Kubíne. Jeho zakladateľom bol významný národovec Andrej Halaša, vtedajší advokátsky koncipient i tajomník spolku a prvým veliteľom bol Antón Nádaši, notár. Spolok presahoval územný rámec mestečka. Nadobudol akýsi okresný charakter, lebo za jeho členov sa čoskoro prihlásilo 22 susedných obcí: Malý Bysterec, Veľký Bysterec, Medzihradné, Bziny, Jasenová, Oravská Poruba, Vyšný Kubín, Kraľovany, Medzibrodie, Beňová Lehota, Leštiny, Malatiná, Kňažia, Mokraď, Záskalie, Oravský Podzámok, Pribiš, Pucov, Zábrež, Srňacie, Párnica a Istebné.

Koncom 19. storočia sa hasičské spolky dostali do krízy. Mali nedostatok peňazí, obyvatelia nechceli platiť hasičskú daň (nemali z čoho), takže hrozili rozpady spolkov. Prvá svetová vojna narušila aj oravské hasičstvo, pretože väčšina zdravých mužov musela narukovať. Hasičstvo existovalo viac-menej formálne iba ako hasičská stráž. Nedostatok finančných prostriedkov naďalej pretrvával. Vyčerpané mestečká a dediny záviseli od spolkov bývalých urbarialistov a nemohli dať do poriadku zastarané a poškodené hasičské stroje. Spolky, dosiaľ odkázané na obecné rady, takto zostali bez akejkoľvek podpory. K tomu sa pridružil i nezáujem obyvateľstva, ba dokonca mnohí obyvatelia uvažovali o rozpustení spolku.

Dôležitým medzníkom pre oravské hasičstvo bol vznik Zemskej hasičskej jednoty v Martine roku 1922. Jej predstaviteľ Vojtech Nemák, poverený Ministerstvom pre správu Slovenska s plnou mocou, začal od roku 1920 reorganizovať hasičstvo. Od roku 1924 každá oravská obec vyčlenila na podporu Zemskej hasičskej jednoty každoročne 50 korún.

Potrebu budovania hasičských spolkov vyvolalo zvyšovanie výskytu požiarov. Požiare v Podbieli, Krásnej Hôrke,Bzinách a Pribiši boli také rozsiahle, že župan žiadal slovenské obce o peňažnú zbierku.

V okresoch sa vytvorili okresné hasičské jednoty. Na Orave boli tri. Okresná hasičská jednota č. 23 v Námestove, založená roku 1923, Okresná hasičská jednota č. 22 v Dolnom Kubíne, založená roku 1924 a Okresná hasičská jednota č. 41 v Trstenej, založená roku 1924.

Okresné hasičské jednoty si vytýčili ďalekosiahli a náročný cieľ: Napomáhať organizovanie, budovanie a zdokonaľovanie požiarnobezpečnostnej, hasičskej záchrannej služby podľa jednotlivých zásad, všemožne podporovať všetky akcie, určené pre ochranu proti požiarom a iným živelným pohromám, propagovať poistenie a oboznamovať verejnosť s významom poisťovania pre národné hospodárstvo.

Pod správu okresných hasičských jednôt patrili obecné hasičské spolky, ktoré na Orave, neraz s veľkými ťažkosťami, vznikali v priebehu rokov 1922 – 1936. Od roku 1927 mala každá obec vo svojom rozpočte sumu v kolonke pre hasičské výdavky.

Dobrovoľný hasičský spolok v Bzinách, patriaci pod Okresnú hasičskú jednotu č. 22 v Dolnom Kubíne založili 8. januára 1928.

Veliteľmi hasičského spolku boli železničiar Pavol Čabo, Michal Oňko, Jozef Rozin, Ján Záhora, Ján Bencúr, Štefan Duraj Kinkas. Spolok mal 21 členov, medzi zakladajúcich patrili Jozef Adamec, Pavol Čabo, Štefan Duraj Kinkas, Karol Duraj Tomčo, Štefan Janček, Ján Buček, Ján Kuboň, Štefan Laurinčík, Ondrej Laurinčík, Štefan Záhora Kinkas.

Hasiči vybudovali vodnú nádrž, aby bol dostatok vody na hasenie. Obec Bziny mala jednu štvorkolesovú ručnú striekačku do záprahu, jednu motorovú striekačku o sile 20 HP do záprahu, hadice, savice, dvojkolesový naviják a hákový rebrík. Hasičskú daň platil každý majiteľ domu podľa počtu miestností. Za trojizbový byt a obchod sa platila daň 20 korún, za dvojizbový 12 korún, za jednoizbový a humno 5 korún, za maštaľ 4 koruny.

Pred založením Dobrovoľného hasičského spolku zažili v obci Bziny dva veľké požiare.

Dňa 8. novembra 1926 vypukol v Bzinách požiar v dome Štefana Duraja. Kým sa podarilo oheň uhasiť, dom zhorel. Počas požiaru zhorel i susedný dom vdovy Zuzany Durajovej a dom Anny Hunčagovej.

V Bzinách vypukol požiar aj dňa 17. decembra 1927 v dome Štefana Lúčka. V nešťastný deň fúkal silný vietor a oheň sa čoskoro rozšíril na ostatné domy, horela aj krčma a v nej sklad s petrolejom, masťou a liehom. Kým sa ľudia spamätali, začala horieť požiarna zbrojnica so striekačkami a ostatným zariadením. Na záchranných prácach sa zúčastnili členovia Dobrovoľných hasičských spolkov z Dolného Kubína, Veľkého Bysterca, Kňažej, Pucova, Medzibrodia, Oravskej Poruby, zo Záskalia, z Oravského Podzámku a 2. rota horského práporu v Dolnom Kubíne so žandármi dolnokubínskej stanice. Kým sa podarilo oheň lokalizovať, zhorelo deväť domov: Juraja Duraja Kinkasa, Štefana Hunčagu, Gejzu Bronnera, Jozefa Jančeka, Ondreja Mazaľana, Ondreja Laurinčíka, Štefana Záhoru, Juraja Adamca, Márie Lúčkovej, senník Šimona Záhoru, senník Jána Pápeža a sýpka Jána Čabu. Ako príčina požiaru sa udáva zapálenie drevenej stodoly od iskry vlaku poháňaného parnou lokomotívou. Hmotná škoda predstavovala sumu 937 000 korún. Bzinským hasičom zhorela aj striekačka.

Roku 1928 počet požiarov na Orave stúpol na 21. Jednalo sa o požiare v Bzinách, Dlhej, Osádke, Bobrove, Oravskej Lesnej, Novoti, Mútnom, Oravskej Polhore, Zázrivej, Oravskom Podzámku, Trstenej, Liesku, Námestove, Habovke, Podbieli, Revišnom, Párnici, Pribiši a Tvrdošíne. V niektorých obciach horelo aj 2-krát v jednom roku.

15. mája 1929 bol v obci Bziny schválený požiarno-policajný štatút.

O situácii hasičstva v obci, v 30-tich rokoch 20. storočia, sa môžeme dozvedieť z dôvodnej správy k rozpočtu na rok 1933. Okrem iného sa v nej píše: „Požiarna polícia obce Bziny nie je vôbec vystrojená. Hasičstvo nemá ani výstroja ani výzbroja. Striekačka je umiestnená v jednoduchej drevenej búde. Treba je tak pre mužstvo výstroj a výzbroj zakúpiť ako tiež dostatočné množstvo hadíc a savíc k striekačke zadovážiť. Napokon pre umiestnenie všetkého náradia cieľu primeranú a zodpovednú strážnicu postaviť.“

Zložitá situácia bola v Bzinách s výdavkami na hasičov aj v ďalších rokoch. Z dôvodnej správy k rozpočtu na rok 1934 sa opäť dozvedáme: „Požiarno-policajná služba je veľké bremeno na obec. Požiare sú na dennom poriadku, stavania sú samé drevo. Nútení sme stále byť na stráži a mať striekačku a hasičské potreby v najväčšom poriadku. Motorová striekačka vyžaduje veľkého nákladu, vždy je nejaká oprava, benzín, olej, následkom toho bolo potrebné do rozpočtu sumu 2700 Kč zaradiť na hasičské skladište bolo v minulom roku preliminované, nerobilo sa nič lebo neboli peniaze, preto sa i v tomto roku na ten istý cieľ vyraďuje suma 2000 Kč. Poistenie hasičstva a náradia je potrebné.“

Trúbu získali bzinský hasiči darom od vojenskej posádky v Dolnom Kubíne.

Dňa 2. augusta 1939 vypukol na Bzinách požiar u Štefana Duraja na streche ovčiarne. Vďaka včasnému zásahu hasičských spolkov i vojakov z Dolného Kubína sa požiar podarilo uhasiť. Príčina požiaru sa hľadala v neopatrnom zaobchádzaní s ohňom.

Spolky na Orave nevynikali len pracovnými úspechmi, ale živo sa zapájali aj do kultúrnych a spoločensko-zábavných podujatí. Dobrú povesť si získala hasičská hudba.

Najstaršia kapela bola v Trstenej. Hasičské hudby boli aj v Námestove, Tvrdošíne, Podbieli, Liesku, Ústi a na Bzinách. Vystupovali pri rôznych príležitostiach: posviackach nových zvonov, 10. výročí štátnej samostatnosti v okresných mestách, na Dňoch hasičstva, pri posviackach hasičských striekačiek, na pohreboch, na zborovských slávnostiach atď. Dolnokubínsky hasičský spolok pravidelne pozýval hrať na svoje bály bzinskú kapelu.

Takmer v každej obci nacvičovali učitelia v spolkoch divadelné hry na fašiangy. Stalo sa tradíciou hasičských spolkov, že organizovali fašiangové slávnosti. Napríklad v roku 1943 nacvičili bzinský hasiči divadelnú hru Obeta od J. Špilmana a verejnosti ju zahrali dňa 18. apríla v hostinci u Gabriela Longa v Kňažej, lebo v Bzinách nebolo vhodnej sály.

V roku 1951 zanikla Hasičská jednota na Slovensku ako celoslovenská organizácia a jej funkciu prevzal novozvolený Slovenský ústredný výbor Československého hasičstva.

V Dolnokubínskom okrese roku 1952 bolo 28 miestnych jednôt s počtom 1160 členov. Ak mali funkcionári o prácu záujem, dosiahli aj patričné výsledky. Medzi tieto obce patrili: Zázrivá, Sedliacka Dubová, Jasenová, Medzibrodie, Bziny, Kraľovany, Beňová Lehota, Srňacie, Istebné, Pribiš, Kňažia a Mokraď.

Od 1. januára 1953 dostal Zväz Československého hasičstva nový názov – Československý zväz požiarnej ochrany a členom miestnych jednôt sa začalo hovoriť požiarnici.

Ďalšou úlohou požiarnej ochrany bolo zabezpečovať aj obranyschopnosť našej vlasti v rámci civilnej obrany a zapojenie požiarnych družstiev do celoštátnej súťaže, ktorá sa konala v štyroch kolách.  V 1. kole sa na súťaži zúčastnilo 40 družstiev, z toho 32 družstiev mužov, 1 družstvo žien, 3 družstvá dorastencov, 1 družstvo dorasteniek a 3 družstvá žiakov. 1. Kolo sa konalo v štyroch obvodoch: v Dlhej, Bzinách, vo Vyšnom Kubíne a v Párnici. Do druhého kola v kategórii mužov sa prebojovalo 8 družstiev, bolo medzi nimi aj družstvo mužov zo Bzín. V 2. kole konanom 26. júna 1955 v obci Gecel skončili Bziny na ôsmom mieste.

V roku 1958 mala Miestna jednota Československého zväzu požiarnej ochrany v Bzinách 32 členov, jej predsedom bol Ján Mihál. V roku 1960 mala 35 členov a v roku 1964 až 50 členov, z toho 2 ženy. Počet členov potom začal klesať. V roku 1969 mala už len 39 členov. V tejto dobe bolo v obci Bziny 302 obyvateľov.